Hrad Žakýl

ŽAKÝLSKY HRAD, obec Podhorie (okr. Banská Štiavnica) – reliéfne zvyšky hradu na úzkom výbežku Štiavnických vrchov zvanom Brezový hrad (812 m n. m.) asi 1,5 km severovýchodne od obce Podhorie.

Kde sa hrad nachádza ?

obec Podhorie (okr. Banská Štiavnica)

V akej nadmorskej výške ?

812 m n. m.

V AKOM JE STAVE ?

Reliéfne zvyšky hradu

Ako sa tam dostanem ?

Asi 1,5 km severovýchodne od obce Podhorie.

 

Encyklopédia slovenských hradov

Hrad Žakýl

Miroslav Plaček, Martin Bóna

Napriek tomu, že ani o tomto hrade nie sú v stredovekých prameňoch zmienky, vďaka svojej polohe mal značný význam pri kontrole komunikácií vedúcich do Banskej Štiavnice od severu. Bližšie poznanie rozsahu a dispozičného členenia tejto pomerne rozľahlej fortifikácie priniesol až nedávny terénny prieskum P. Guteka a M. Matejku. Hradný areál na úzkom vrchole hrebeňa sa skladal z dvoch hlavných častí, ktoré vymedzovala kamenná hradba. Na najvyššom mieste sa nachádzalo hradné jadro predĺženého pôdorysu (80 x 20 m), ktoré stavitelia z obranných dôvodov na kratších stranách obkolesili priekopami. Nad vstupnou bránou na východe jadra sa zrejme týčila hranolová veža a protiľahlý, západný koniec jadra vypĺňala predpokladaná budova paláca. Kráter uprostred nádvoria nasvedčuje prítomnosti niekdajšej cisterny.

Na východnej strane na jadro nadväzovalo veľké oválne predhradie s osami asi 120 a 60 m, do ktorého sa vchádzalo zo severnej strany. Príjazdová cesta tak po zdolaní severného úbočia hrebeňa vstúpila najskôr do predhradia, kde sa stočila a pokračovala k bráne jadra. Podobne ako horný hrad bolo i predhradie obohnané kamennou hradbou s hrúbkou 1,8 m, pričom terénne nerovnosti pozdĺž južného múru svedčia o existencii zaniknutých hospodárskych budov. Obranu predhradia od východu stavitelia zabezpečili hlbokou šijovou priekopou so šírkou 20 m a hĺbkou okolo 10 m. K dodnes viditeľným zaujímavostiam hradu patria dve do skaly vyhĺbené štôlne, ktoré v dĺžke približne 6 a 20 m smerujú pod nádvorie a cisternu hradného jadra.

Charakter hradnej dispozície a nálezy keramiky z 13. až 15. storočia umožňujú predpoklad vzniku fortifikácie najneskôr v priebehu 13. storočia, keď prudko vzrástol význam neďalekej Banskej Štiavnice. Poloha hradu medzi cestami v smere na Zvolen a Kremnicu, kde bola v roku 1328 zriadená mincovňa, umožňovala účinne kontrolovať pohyb na týchto komunikáciách. Archeologické nálezy naznačujú využívanie objektu ešte v 15. storočí, ale zmienka o blízkej studničke pod „starým hradom“ v zápise o jednom hraničnom spore z roku 1560 napovedá, že funkciu pred týmto dátumom už stratil. V tomto prípade, podobne ako pri iných zaniknutých a v listinách neuvedených hradoch, môže bližšie poznatky priniesť len budúci hĺbkový výskum.

Ilustrácie a náčrty hradov, autor Peter Gutek.

Genius loci

Obrazová galéria

Prírodná pamiatka bola vyhlásená na ochranu ojedinelého prírodného pralesa v neovulkanitoch, s výskytom chránenej ropuchy bradavičnatej a skokana hnedého.